Zajtra by ste mohli odo mňa čakať piatu časť... prosím píšte komentáriky budem len šťastná...
Na letisku v Londýne:
Na letisku v Londýne:
„Becky
idem zatiaľ vyzdvihnúť batožinu ty môžeš zavolať taxík okey?“
„Tak fajn tak za 10 min. sa stretneme presne
na tomto mieste.“
„Okey
ale nemeškaj inak ťa zabijem :).“ Hneď nato sme sa obidve rozbehli. Ja som išla
zháňať nejaký taxík síce som nemala ani najmenšie tušenie ako, ale tak napadlo
ma, keď som videla telefónnu búdku, že by tam mohla byť aj taxikárska služba.
Vyšla som k telefónom a hneď na prvej strane boli vypísané všelijaké
možné taxíky. Zatelefonovala som. Ozvala sa mi tam našťastie taká príjemná pani
a nie chlap. Povedala mi že za nejakých 5 minút by prišiel pre nás taxík.
Odpovedala som, že ďakujem a zložila som. Hneď nato som išla hľadať Becky
lebo som vedela, že my to určite nestihneme. Našťastie už som videla ako sa
trepe Becky s našimi batožinami. Utekala som jej s tým pomôcť lebo
išla ako nejaký maco. Nakoniec sme sa s Becky dotrepali aj s tými batožinami
k taxíku. Naložili sme kufre do taxíka a povedali sme taxikárovi na
akú adresu nás má zaviesť.
O pol hodinu neskôr:
Becky
cestou taxíkom zaspala na mojom ramene. Boli sme obidve veľmi unavené ale tak
jedna musela strážiť a pozerať sa kde nás to ten taxikár vôbec zavezie. Cestou
taxíkom som si užívala Londýn. Ten krásny Big Ben a tiež známy Tower Bridge
bože som sa iba rozplývala a nemohla som vôbec tomu uveriť, že si konečne plním
svoj vysnívaný sen. Za nejakých 5 minút sme boli na mieste. Musela som zobudiť
Becky síce ja strašne nerada budím ľudí ktorý spia. Becky sa prebrala a ja som
vyberala kufre našťastie mi pomohol aj taxikár. Bol veľmi zlatý a ochotný.
Zaplatila som taxikárovi dal nám dokonca aj zľavu ani neviem prečo ale tak bola
som len rada. Mierne som sa na neho uškerila a už som sa len pozerala, že
kde nás to vôbec vysadil. Bola som v takom skoro miernom úžase, keď som
videla ten dom. Bol strašne veľký. Spolu s Becky sme naraz povedali „ Nejaké veľké nemyslíš?“ iba sme sa
na tom zasmiali a vošli sme konečne dnu. Hneď keď sme vošli nachádzala sa
tam obrovská obývačka prepojená s kuchyňou a zároveň aj jedálňou. Ako
prvé, keď som zbadala kuchyňu vrhla som sa na chladničku, lebo som bola strašne
hladná, ale vôbec ma neprekvapilo to, že bola totálne prázdna. Becky sa len na
mňa pousmiala. Videla som na nej, že je aj ona hladná tak ma napadlo, že by som
mohla ísť niečo kúpiť keďže máme obchod hneď vedľa. Tak ja som sa vydala do
obchodu a Becky zatiaľ ostala v dome.
Z pohľadu Becky:
Tak
Becky išla niečo kúpiť a ja som si zatiaľ išla pozrieť zbytok domu. Hneď keď som videla
tie mohutné schody no proste asi by nikto neodolal a hneď by sa tam išiel
pozrieť. Vyšla som hore schodmi a videla som tam 7 dverí. Som sa trocha
čudovala že prečo je tam 7 dverí, ale tak vošla som hneď do prvých dverí ktoré
som videla. Otvorila som dvere a videla som, že sú tam dve postele tak som
si pomyslela, že asi to budú naše izby keďže boli úplne prázdne. Ani som si
nestihla pozrieť ďalšie izby a nato hneď Mally prišla a za ziapala že
už je tu. Hneď som zišla dole schodmi a vytrhla som jej tašku z ruky a pozerala
som sa čo kúpila keďže som bola hladná ako vlk.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára