Dream come True part.10

Ešte v ten večer z pohľadu Louisa:

„Bože môj to čo tu Christine napadlo za hovadinu. Ale, nebolo to zlé. Ešte nikdy som nevidel Zayna takého zmachleného. Musím uznať, že tá Christine ma zmysel pre humor.“ hovoril som si.  

Tak ľudia ja už idem hore som vážne unavený. Musel som ich oklamať aspoň trošku, keďže som musel odísť kvôli tomu, že Danielle chcela niečo odo mňa. Síce som nevedel čo. Zapol som si skype a už som s ňou hovoril. Bol som trochu zmetený, že prečo chce so mnou hovoriť cez skype, ale tak čo ja nespravím pre niekoho. 

„Ahoj Danielle.“ 

„Ahoj Louis. Prepáč, že ťa otravujem, ale neboj sa nie je to nič dôležité.“ 

„Však v pohode, ja to chápem a o čo vlastne ide?“ 

„Noo, tak asi o to, že zavolaj mi prosím ťa Liama sľúbil mi, že budeme dneska spolu skypovať, ale nejako asi zabudol tak chcem vedieť, čo sa stalo.“ 

„Ahaa, no tak ja ti ho zavolám. Však neboj ja mu to vytmavím, že na takéto niečo zabudol. Tak idem preňho.“

Keď som išiel po Liama tak Liam bol akýsi sklamaný. Nevedel som čo sa to tu deje medzi nimi tak aby som bol konečne v obraze tak som sa na všetko opýtal Liama. 

„Tak Liamm nezabudol si len tak náhodou na niečo?“ 

„Čooo? A načo?“ 

„ Tak napríklad telefonovať cez skype s Danielle?“ 

„Noo, ak mám pravdu povedať tak nie nezabudol, ale veď ešte nieje desať hodín, či už je? A moment ty odkiaľ vieš, že ja mám telefonovať dokonca cez skype z Danielle? Hmmm?“ 

„Haha, tak vieš mám tajné zdroje čo ti poviem. Však poď za mnou a uvidíš.“ 

Obaja sme vyšli do mojej izby a tam Liam videl Danielle v obrazovke. Takým strašidelným pohľadom sa na mňa pozrel až som sa zľakol. 

„Ahoj Dann. Čo tu robíš?“ 

„Tak Liammko môj, čo tu tak asi, že robím pozri sa asi, že koľko je hodín zlatko moje. Zase si zabudol ako vždy!!“ 

Ja som sa tam začal pučiť na zemi ako malý, nemohol som z toho, ako sa Liam červená normálne ako paradajka. Tak dobre, dobre deti ja vás tu nechám a idem do svojej izby. No počkať, ale ja som vo svojej izbe takže Liam prosím.- mierne som naňho vyškeril. Liam to samozrejme pochopil a odišiel. Ja som si konečne mohol vydýchnuť z namáhavého večera a šmaril som sa do postele.

Na ďalší deň z pohľadu Mallory:

Ráno som sa zobudila do krásneho slnečného dňa. Chvíľku som si poležala ešte v teplučkej perinke. Síce som vedela, že musím ísť do školy, ale absolútne sa mi tam nechcelo. Videla som, že aj Christine je hore, ako som videla tak aj jej sa nejako nechcelo z postele. Však asi všetci poznáte tie rannejšie vstávanie, keď sa vám nechce ani pohnúť a vy viete, že proste musíte vstať do ďalšieho a ďalšieho dňa. Strašne moc som sa tešila na tento deň pretože pôjdem na večeru s Niallom Horanom. Túto vetu som si stále dookola rozprávala ako trafená. Ale tak kto by nebol šťastný však takéto veci sa nestávajú každý deň. Nakoniec som sa nejako premohla a postavila sa. Hneď potom ako som sa zobudila tak som si išla dať moju obľúbenú rannejšiu sprchu. Po sprche som sa rýchlo oblieka, jemne namaľovala a mohla som vyraziť do kuchyne sa najesť.

Z pohľadu Christine:

Keď som sa už konečne zobudila a Mallory odišla sa najesť do kuchyne, tak som sa aj ja išla prichystať do školy. Tak sa mi tam nechcelo, ale musela som sa premôcť keďže škola je povinná. Rýchlo som sa osprchovala, umyla a mohla som ísť dole za Mallory. Videla som že Mallory si dala sendvič s džemom a bola som milo prekvapená že nachystala aj mňe.

„Mally tak toto bolo od teba milé som nečakala že aj mňe nachystáš raňajky.“ 

„Aalee, to bola maličkosť.“ rozprávala som s plnými ústami. 

„Tak ďakujem teda.“ 

„Nemáš začo.“ 

Obidve sme sa na seba zahanbene pozerali. Nevedeli sme si čo si máme povedať. Bolo tam také mierne ticho ale tak však sme sa nepoznali tak sa čudujme. Nakoniec som sa jej ja spýtala. 

„Tak Mally, čo ideš dneska robiť?“ 

„Noo, tak bohužiaľ musím ísť do školy, čo sa mi nechce a potom keď prídem domov tak pojdem asi nakupovať nechcela by si ísť so mnou? Ja to tu moc nepoznám, keďže som tu tiež ako ty len 1deň.“ 

„Do školy? A na akú školu ideš? Lebo aj ja idem teraz do školy tak by sme mohli ísť spolu. Tak dobre teda tak pôjdem už sa teším.“ 

„Noo, tak ja chodím na University College London neviem či to poznáš. Tak fajn tak hneď so školy sa tu môžeme stretnúť a ísť sa pokochať Londýnom. Ale najskôr pôjdeme do nejakého obchodu pretože si potrebujem kúpiť nejaké pekné šaty na večeru s Niallom, keďže žiadne nemám.“ 

„Čože? Tak toto my asi neuveríš, ale aj ja chodím na tú istú školu. Tak toto je ale riadna náhoda ti poviem. Na rande? To akože fakticky? Si rob so mňa srandu, bože môj sa máš. Kiež by som aj ja chodila s Harrym.“ smutne som sa pozrela. 

„Aale, to vážne tak toto nie je náhoda ale osud! No, na rande. Ale prosím ťa uvidíš, že zachvílku budete spolu chodiť veď som videla, ako na teba včera zazeral.“ 

„Myslíš? Lebo ja si nemyslím.“

„Uvidíš, dôveruj mi.“ 

„Tak dobre keď to hovoríš ty.“ smutne som si vydýchla. 

„Noo, tak už poďme lebo nestihneme tu školu.“

Obe sme sa zasmiali akoby sme vedeli, že to vážne nestihneme. Rýchlo sme dojedli raňajky a nechali sme chalanom lístok na stolíku aby nám nič nechystali. Potom sme sa rýchlo obliekli a mohli sme vyštartovať do novej školy. Do školy sme nemali ani nejako ďaleko. Bola som aj tak trocha milo prekvapená, že sme tú školu vôbec našli, keďže už nám hrozilo, že tam netrafíme ale tak nakoniec sme trafili.  

 
Takto nejako si predstavujem Mallory.  

                                 

Dream come True part.9

Prepáčte babky moje, ale tak skoršie to nešlo. Mala som veľa učenia a pod.. Ale tak konečne ste sa dočkali tento týždeň sa budem snažiť vám tu pridávať čo najviac častí.. Prosím napíšte mi komentáriky či sa vám táto časť páčila. Vopred Ďakujem  :D  

Z pohľadu Mallory:

Zatiaľ čo Niall objednával pizzu, tak ja som si zapla televíziu. Ako inak, tak v telke skoro  nič nešlo, a to som si myslela, že anglická televízia je lepšia, ako ta naša. Keďže tam nič nedávali a ja som si chcela pozrieť nejaký romantický film, ale žiadny tam nešiel, tak som si aspoň zapla Simsonovcov. Bol to asi jediný normálny seriál, čo som aj poznala, síce to nebolo nič romantické, ale tak prispôsobila som sa. Potom, čo Niall objednal pizzu, tak si sadol ku mne a objal ma. Hodnú chvíľu sme sa bavili, vtipkovali až kým neprišla Christine a donáška s pizzou. Christine bola veľmi milé dievča myslela som si, že bude taká namyslená a panovačná, ale podobala sa veľmi mne, síce som bola s ňou asi 5 minút, ale tak zapáčilo sa mi to dievča. Zatiaľ, čo som bola v zamyslení o Christine, tak Niall bol vyzdvihnúť pizzu. Všetci sme sa na ňu veľmi tešili, keďže sme boli riadne hladný a to nehovorím o Niallovi tomu až škvŕkalo v bruchu. Všetci sme sa do tej pizzi riadne vrhli. Bolo nám totálne jedno, ako jeme, ale tak hlad je hlad čo vám poviem. Hneď, keď sme dojedli tak asi ani nie za 2 minúty konečne prišli všetci chalani. Bola som v takom strese, keďže som ich nepoznala. Ten pocit, keď niekoho poznáš, ale on teba nie to je asi taký neopísateľný pocit, že to až nejde. Triasli sa mi ruky, búchalo mi srdce o 100 šesť, podlamovali sa mi kolená, v žalúdku som začala dostávať z ničoho nič kŕče. Síce neviem prečo, však ich poznám, tak čo je to so mnou, „hovorila som si.“ O chvíľu sa vo dverách objavil Harry. Bol veľmi milý, veď to by nebol Harry, keby nebol milý. Zoznámili sme sa, a hneď ma začal baliť. Síce v kútiku srdca som bola šťastná, ale tak musela som mu povedať, že Niall ma už pozval na rande, takže aby s tým prestal. Radšej som mu dala návrh, aby išiel za Christine a nech sa s ňou zoznámi. Hneď už aj bežal, keď ju uvidel. Ja s Niallom sme sa tak uškrnuli na seba a hneď v tom prišiel ku mne Louis s Liamom. Príjemne ma privítali. Neskôr, tiež privítali aj Christine. Bože a ja som sa tak bála, že to bude neviem, čo a bolo to v pohode. Potom neskôr ku mne prišiel Zayn, ani neviem prečo tak neskoro či sa ma bál alebo čo, ale to asi bude tým, že sa zarozprával s Christine. Všimla som si, že medzi nimi preskočila taká veľmi malá iskrička. Ale nemyslím si, že budú spolu chodiť veď Zayn má Perrie. Skôr asi bude s Harrym, však uvidím musím sa spýtať nato Christine, čo si o tom myslí, ale to až keď budeme spolu na izbe. Po chvíle sme si všetci sadli na gauč a bolo tam trocha také trápne ticho. Nikto nevedel akú tému ma nahodiť, tak som takú tému nahodila, že až.

„Tak ako vidím tak nikto nemáme čo robiť tak sa poďme zahrať pravdu a odvahu. Čo vy nato? Keďže sa skoro až tak dobre nepoznáme tak by sme sa mohli takto spoznať nie?“ pomyslela som si, že som to ani radšej nemala hovoriť, keď som videla tie otrávené tváre, ale tak čo ako inak sa potom spoznáme, keď nie takto. 

„Však nás to nezabije no nie?“- povedal Niall 

„Konečne aspoň niekto.“ -pomyslela som si. 

Hneď potom sa pridali všetci. Ja som skočila po nejakú fľašu a hra mohla začať. Roztočila som ako prvá. Fľaša sa zastavila pri mne a otázky mi mal dávať Harry. Trocha ma to zaskočilo, ale tak prežila som to. 

„No, tak davaj Harry.“ -mierne som sa naňho usmiala. 

„Dobre, dobre pravda či odvaha?“ 

„Pravda!“ 

„Och, no tak, povedz nám niečo o sebe.“

„No, a čo by ste chceli tak vedieť? Hmm?“ 

„Tak to je jedno, tak nejaké základné informácie.“ 

„Tak okey. No, pochádzam zo Slovenka to je taká malá krajinka v strede Európy. Mám 19 rokov mám aj malú sestričku ktorá sa volá Lizy. Tak to je asi všetko.“ 

„Waaw, Slovenka? By som ani nepovedal skôr mi prídeš na takú Angličanku.“ Zamyslene rozmýšľal. 

„No, vidíš zdanie môže klamať.“ - mierne som sa naňho uškrnula a roztočila som fľašu. 

Fľaša sa zastavila na Christine a Zaynovi. Neboli moc zrovná nadšený, ale tak čo je to hra tak nech to berú normálne. Christine sa ho pýtala. 

„Tak Zayn pravda alebo odvaha?“ 

„Hmmm, tak dám si odvahu, keďže si myslím, že si ju tu nikto nedá.“ 

„Fajn, ako myslíš ale nemysli si, že sa nad tebou zľutujem.“  

 „Však dobre ja už som zažil všetko možné takže si myslím že toto bude maličkosť.“ 

„Tak dobre ako myslíš.“ A hneď sa kdesi rozbehla asi do izby neviem. Prišla asi o 30 sekúnd. 

„Už som tu. Tak Zayn si pripravený?“ –mierne sa naňho zaškrnula a už začala vyťahovať laky na nechty a líčidlá. 

Všetci sme skoro praskli od smiechu, ale Zaynovi do smiechu moc nebolo, keďže takéto niečo vôbec nečakal. 

„Tak ešte raz Zayn si pripravený? Vieš čo radšej neodpovedaj.“

„Wohohooou, tak toto nie, ani náhodou si nedám nalakovať nechty, a ešte ksicht kde som, v cirkuse?“ 

„Ale no tááák Zayn buď chlap.“ – povedali sme všetci naraz. 

„Dobre, dobre ale buď si istá, že toto ti vrátim!!!“ 

„Kľud. Dobre?“ 

Zayn jej radšej ani neodpovedal. Kokos ľudia toto treba odfotiť. Všetci sme sa až šúľali po zemi, ako Zayna z machľovala. Ja som pekne krásne odfotila Zayna asi 100-krát. Však keby aj niekto iný fotil tak určite si spraví toľko fotiek. Zayn sa mi dal pekne krásne odfotiť a hneď bežal si to umyť. 

„Tak ideme pokračovať?“ – opýtala som sa ich.

Ale ako som sa tak dívala tak asi už nie. Liam povedal za všetkých, že asi už nie lebo, že sú unavený z koncertu. Mne to v podstate ani nejako nevadilo. Tak po hre sme sa každý už vydali svojou cestou. Ja som išla do izby aj s Christine. Niall, Harry a Liam ostali ešte asi nejakú tu dobu v obývačke. Zayn asi bol pravdepodobne stále v kúpeľni a odličoval sa. No a Louis išiel do svojej izby a telefonoval cez skype s Danielle.